romybb

Raz v jedno slnečné ráno, keď ma slnko zašteklilo, prvý krát som si pamätal, o čom sa mi v noci snilo. Ocitol som sa v krajine, alebo skôr planéte, bez vojen a bez závisti, viem čo na to poviete. No ten sen bol taký živí, akoby sa vážne stal, ocitol som sa pred kráľom a ten sa ma opýtal. Prečo sa tak cudne dívaš, akoby si spadol z neba, akoby si nič nevidel, z toho čo je vôkol teba. Prečo sa ma pýtaš na to, kde mam radcov, armádu, a akože nechápeš to, že každý ma náladu. Na čo by som tu mal radcov, a čo by tu robili, veď vládnuť môže vždy len ten, čo si ľudia zvolili. Veď keby mal vládnuť hlupák, čo ma radcov na všetko, tak na čo by ho volili, vládlo by sa zápletkou. Veď na každé rozhodnutie, čo ma jedno riešenie, zrazu by ich bolo stovky, bolo by to blaznenie. A čo znamená armáda, na čo by tu vôbec bola, keď u nás žijeme v mieri, veď mier to je naša škola. U nás nie sú žiadne zbrane, a veď na čo aj, veď zbrane sú zdrojom pekla a u nás je raj. Neviem chlapče odkiaľ že si, skadiaľ že si prišiel, ale ak si chcel nájsť pokoj, tu by si ho našiel. Mohol by si mi povedať, kde to vlastne chlapče žiješ, keď sa ma na takéto hlúposti stále dotazuješ? Chcel som mu povedať odkiaľ, aby sa mu rozjasnilo, že pochádzam zo Slovenska, v tom ma slnko prebudilo...