romybb

Nemáme už žiadne práva, iba samé povinnosti, v obchodoch nezdravá strava, čo nás žerie až po kosti. Družstvá sme si rozpredali a zvyšok čo pestujeme, hnojíme si pesticídmi, tak si smrť servírujeme. Amerika na nás tlačí, genetické potraviny, pôda už rodiť nestačí, tak nás trávia a bez viny. Civilizačné choroby, ebola, AIDS, rakovina, politici nič nerobia, nikoho to nie je vina. Kapeme tu ako muchy, a raz tak aj množíme sa, a politici sú hluchý, kričia „ľudia, nebojte sa“. Utečenci sa tu množia, z desiatok na státisíce, väzňami vo vlastnej zemi stávame sa sťa opice. Z našej zemi urobili, len krajinu korupcie, miesto toho, by sadili, aj to málo nám tu hnije. Každý jeden z politikov, ktorý sa na vrchol driape, pchá sa do vysokých zadkov, po členky im ťahá gate. Každý iba nasľubuje, hory, doly, kto čo spraví, keď má spraviť k čomu tam je, „viac sa nedá“, toľko vraví. Ťaháme sem investorov, na daňové stimuly, z roka na rok tu je horšie, horšie než ten minulý. A vláda nám stále plače, na nič nie sú peniaze, a balíčky sa prijímajú, sociálne nám na skrze. Živnostníci, tí tu žijú, jak najväčší žobráci, štát, Váhostav, či sociálka, kradnú im hneď pri práci. V ústave je zakotvené, že bezplatná starostlivosť, a pri chorobe ti berú prachy z vrecka starostlivo. A tak milí Slováci, neseďme už nečinne, nemôžeme len tak čakať, že tá bieda pominie. Viem, že zmenu nespravíme, za jeden deň a či noc, ale keď raz sa spojíme, urobíme toho moc. A tak Slováci bojujme, pozdvihnime svoje hlavy, a oprášme našu hrdosť, staňme sa zas synmi slávy...